U veľvyslanca SR v Záhrebe

Začiatkom januára predseda Zväzu Slovákov Andrej Kuric sa stretol v Záhrebe s novým veľvyslancom SR v Chorvátsku J.E. Romanom Supekom.
Predseda Zväzu sa poďakoval za prijaté a za veľmi dobrú spoluprácu a všestrannú pomoc Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Chorvátsku Slovákom v Chorvátsku. Veľvyslancovi odovzdal niekoľko darčekov (niekoľko kníh, ktoré vydal Zväz, Prameň a ilocké víno) a poprial mu veľa úspechu v práci u nás. V prijemnom konštruktívnom rozhovore, pri ktorom bol prítomný aj zástupca veľvyslanca pán.

Igor Derco, snažili sme sa veľvyslancovi Supekovi čo najstručnejšie podať obraz o Slovákoch v Chorvátsku a práci Zväzu a Matíc slovenských. Pán Igor Derco je zástupca veľvyslanca Chorvátska už niekoľko rokov, takže pozná aj prácu Zväzu a Matíc slovenských a pri tejto príležitosti vyzdvihol vysokú úroveň ich kultúrno-osvetovej práce.
J.E. Roman Supek sa poďakoval za podanie kompletného obrazu o Slovákoch v Chorvátsku, o ich aktivitách v kultúrno-osvetovej a spoločensko-politickej oblasti a zdôraznil, že on a jeho spolupracovníci budú aj naďalej pomáhať Slovákom v Chorvátsku v ich kultúrno-osvetovej práci a sledovať našu činnosť a tešiť sa s nami z dobrých výsledkov. A prvé kroky pomoci sme už dohodli v súvislosti s uskutočnením projektu Múzea Slovákov v Chorvátsku v Našiciach, ktorý budujú spoločnými silami Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo kultúry Chorvátska. O niekoľko dní podpredsedníčka chorvátskej vlády Jadranka Kosorová by mala navštíviť Slovensko a stretnúť sa s podpredsedom vlády Slovenska Dušanom Čaplovičom, počas ktorého budú rokovať aj o tomto projekte. Veľvyslanec Supek zdôraznil, že jeho úlohou bude počas svojho mandátu navštíviť všetky komunity Slovákov a stretnúť sa s matičiarmi a Slovákmi v Chorvátsku.
Prvá príležitosť to bude asi na Plese Slovákov a priateľov v Našiciach vo februári tohto roku.
(A. M. Kuric)

Vianočné podujatia

Takmer každá škola chystá program pri príležitosti Vianoc.

Ním sa škola predstavuje a prezentuje, čo sa žiaci naučili a prichystali na toto krásne sviatočné obdobie. Samozrejme, že sa každá škola snaží, aby program bol čím kvalitnejší a bohatší.

Žiaci, ktorí navštevujú predmet pestovanie slovenského jazyka a kultúry zo ZŠ Banova Jaruga a ZŠ Josipa Kozarca z Lipovlian, tohto roku obohatili vianočné programy vo svojich školách. Predstavili sa príležitostnými vianočnými a novo-ročnými bilingválnymi recitáciami (v slovenskom a chorvátskom jazyku). Recitácie im pomohla prichystať (preložiť slovenské básne do chorvátskej reči vo veršoch) ich učiteľka, ktorá ich i prihlásila. Vystúpenie žiačky Márie Hubakovej na účasť v programe. V ZŠ Banova Jaruga slávnostný program bol uskutočnený 19. decembra po vianočnom veľtrhu a prezentácii aktivít zaznamenaných fotografiami. Recitovala iba Antónia Domitrovičová (6. trieda), lebo Tihana Smrčková práve v predposledný deň ochorela. V ZŠ

Josipa Kozarca vianočný program bol 23. decembra a recitovali Anna (7. trieda) a Marija (8. trieda) Hubakové.

Učiteľka ďakuje žiakom, ktorí vložili svoj čas a úsilie, aby sa vianočné obdobie stalo bohatším o slovenskú reč.
(Z. Uzelová)

Šťastlivo, MARIŠKA!

Zo susedstva sa práve v čase pred sviatkom Troch kráľov z Lipovlian navždy odsťahovala Marija Bartoničeková, rod. Dubcová.

Tento fakt by sám osebe nepredstavoval žiadnu zvláštnosť, keby naša suseda – ako ju z lásky voláme Mariška – nemala už 80 rokov. Svoju starobu chce prežiť v blízkosti svojich synov, vo vlastnom byte v Záhrebe.

Mariška sa narodila 22. 01. 1929 v Lipovľanoch. Jej rodičia – otec Valent a matka Margita, rodená Mokrý, prisťahovali sa zo Slovenska z osady Lazany, obec Nedožery, teraz Nedožery-Brezany, okres Prievidza.

V Lipovľanoch sa Mariškini rodičia zosobášili a v manželstve sa im narodili tri dcéry: Mariška, Mira a Tonka. Rodina Dubcová bola vzornou a váženou v celých Lipovľanoch.

Mariška sa vydala 04. 01. 1948 za Josipa Bartoničeka Čecha, vzorného poľnohospodára, ktorý si medzi prvými v Lipovľanoch začal kupovať stroje na obrábanie pôdy, ako napr.: kosačky, mláťačky, kombajny a iné. Manžel jej umrel v 1999. roku. Mariška v manželstve porodila dvoch synov.

Antun Bartoniček – Mariškin starší syn je diplomovaným stavebným inžinierom a mladší syn Zdenko elektroinžinierom.

Mariškini synovia sú rodinnými ľuďmi, ktorí žijú v Záhrebe. Synovia jej darovali štyroch vnukov, ktorí spolu s rodičmi radi a často navštevovali svoju babku v jed-noposchodovom dome v Kutinskej ulici v Lipovľanoch .

V dohode so synmi Mariška predala dom a časť pozemku podniku LIP-KOM a za tie peniaze kúpený je pekný byt pre Marišku v Záhrebe, ktorý bude ukončený o dva mesiace. Pokým sa byt celkom nezariadi, Mariška bude na návšteve u svojej sestry v Slavónskom Brode. I druhá sestra jejžije, a to v Zadri.

Mariška netrpezlivo čaká na chvíľu, keď sa prisťahuje do svojho bytu v Záhrebe, kde bude sama gazdinou, no s vedomím, že jej v blízkosti budú obaja synovia s rodinami. Rozvážna žena Mariška pripravene odišla z Lipovlian, no so sebou si odniesla mnoho spomienok.

Veľmi dobre sa pamätá na svoje školské dni, osobitne na čas, keď dve triedy šli spolu do česko-slovenskej školy. V dobrom spomína na učiteľov Horského, Matiju Jurkoviča a zvlášť učiteľku Ľudmilu Kolejakovú.

Život strávila v usilovnej práci, no nesťažuje sa na to, že tak nadmieru pracovala, lebo dosť toho i mala, čo iní nemali. Mariška sa pamätá na osobitne úspešnú žatvu, „z ktorej dostali 107 kvintálov pšenice”. Verím, že jej práve práca pomohla, aby i dnes, ako osemdesiatročná babka bola v dobrej kondícii a zachovala si i dobrú pamäť.

Mariške je veľmi dôležité, že je jej nový byt v Záhrebe v blízkosti kostola, obchodu a obchodu s ovocím.

Okrem materinského slovenského jazyka Mariška hovorí i po chorvátsky a po česky.

Mariška má dobrých synov, nevesty a vnukov, takže sa nemusí obávať, že v novom byte bude osamelá, vie, že ju určite budú často navštevovať.

Veľmi som rád, že sa mi podarilo rozprávať sa s Mariškou deň skôr, ako sa odsťahovala a musím dodať, že som v tom rozhovore cítil Mariškinu úprimnosť, kým som sa s ňou rozprával v teraz už jej – bývalom teplom dome.

Mariške prajeme dobré zdravie a dlhý život a jej dobrým synom chcem odkázať, že môžu byť hrdí na svoju matku, v tej istej miere ako je na svojich synov a ich rodiny hrdá i Mariška.
(L Hudec)

Nie oboznámiť o niečom, ale oboznámiť s niečím

Vážení čitatelia, aj v tomto jazykovom okienku pokračujeme v upozorňovaní na jazykové prehrešky či chyby so zámerom predísť im. Tentoraz nás zaujme chybné spojenie oboznámiť o vo vete Oboznámiť o spôsobe života predkov Slovákov.

Aby sme videli, v čom je chyba v uve-denom spojení, nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4. Za heslom oboznámiť sa píše:dať bližšie poučenie o niečom, informovať, napríklad: oboznámiť prítomných s programom; oboznámený so situáciou… Uvedieme aj zvratný tvar – oboznámiť sa- sa o niečom, sa, sa: oboznámiť sa s prácou, oboznámiť sa s terénom… Teda spojenie slovesa oboznámiť a predložky o v lokáli, ako sme sa presvedčili, je chybné a správne má znieť oboznámiť s (so)… či sloveso oboznámiť sa spája s predložkou s (v inštrumentáli). Chybná veta zo začiatku textu – teraz opravená – má podľa tohto znieť: Oboznámiť so spôsobom života predkov Slovákov

Zaujme nás tiež, ako k tejto chybe došlo. Zoberme sloveso informovať, ktoré má ten istý význam ako oboznámiť. V uvede-nom slovníku sa za heslom informovať píše: pod(áv)ať informácie, oboznamovať, oboznámiť: informovať verejnosť, informovať o situácii

II informovať sa získ(av)ať informácie, oboznamovať sa, oboznámiť sa: infor-movať sa o možnostiach rekreácie… Videli sme, že sloveso informovať sa viaže s pred-ložkou o. Rovnako ako chybné spojenie zo začiatku textu oboznámiť o. Teda tu je kľúč chybného používania spojenia zo začiatku textu. Správnu slovesnú väzbu pri nepo-zornom vyjadrovaní nahradiť inou, chybnou pri významovo príbuznom slovese: oboznámiť s pod vplyvom informovať o sa nahradilo chybnou väzbou oboznámiť o. Jazykovedci tento jav, chybu nazývajú skríženie väzieb či kontaminácia.

Nakoniec zhrnieme. Sloveso obozná-miť sa spája s predložkou s v inštrumentáli. Oboznámili nás s aktivitami v škole. Významovo príbuzné sloveso informovať sa viaže s predložkou o (v lokáli). Informovali nás o aktivitách v škole.
(J. Širka)